ਪਹਿਲਾ ਸੁਚਾ ਆਪਿ ਹੋਇ ਸੁਚੈ ਬੈਠਾ ਆਇ ॥ पहिला सुचा आपि होइ सुचै बैठा आइ ॥ Pahilaa suchaa aap ho▫é suchæ bætʰaa aa▫é. First, purifying himself, the Brahmin comes and sits in his purified enclosure. ਸਲੋਕੁ ਮਃ ੧ ॥ सलोकु मः १ ॥ Salok mėhlaa 1. Shalok, First Mehl: ਸੁਚਾ ਹੋਇ ਕੈ ਜੇਵਿਆ ਲਗਾ ਪੜਣਿ ਸਲੋਕੁ ॥ सुचा होइ कै जेविआ लगा पड़णि सलोकु ॥ Suchaa ho▫é kæ jévi▫aa lagaa paṛaṇ salok. Being purified, he takes his food, and begins to read his sacred verses. ਸੁਚੇ ਅਗੈ ਰਖਿਓਨੁ ਕੋਇ ਨ ਭਿਟਿਓ ਜਾਇ ॥ सुचे अगै रखिओनु कोइ न भिटिओ जाइ ॥ Suché agæ rakʰi▫on ko▫é na bʰiti▫o jaa▫é. The pure foods, which no one else has touched, are placed before him. ਕੁਹਥੀ ਜਾਈ ਸਟਿਆ ਕਿਸੁ ਏਹੁ ਲਗਾ ਦੋਖੁ ॥ कुहथी जाई सटिआ किसु एहु लगा दोखु ॥ Kuhṫʰee jaa▫ee sati▫aa kis éhu lagaa ḋokʰ. But it is then thrown into a filthy place - whose fault is this? ਅੰਨੁ ਦੇਵਤਾ ਪਾਣੀ ਦੇਵਤਾ ਬੈਸੰਤਰੁ ਦੇਵਤਾ ਲੂਣੁ ਪੰਜਵਾ ਪਾਇਆ ਘਿਰਤੁ ॥ अंनु देवता पाणी देवता बैसंतरु देवता लूणु पंजवा पाइआ घिरतु ॥ Ann ḋévṫaa paaṇee ḋévṫaa bæsanṫar ḋévṫaa looṇ panjvaa paa▫i▫aa gʰiraṫ. The corn is sacred, the water is sacred; the fire and salt are sacred as well; when the fifth thing, the ghee, is added, ਤਾ ਹੋਆ ਪਾਕੁ ਪਵਿਤੁ ॥ ता होआ पाकु पवितु ॥ Ṫaa ho▫aa paak paviṫ. then the food becomes pure and sanctified. ਪਾਪੀ ਸਿਉ ਤਨੁ ਗਡਿਆ ਥੁਕਾ ਪਈਆ ਤਿਤੁ ॥ पापी सिउ तनु गडिआ थुका पईआ तितु ॥ Paapee si▫o ṫan gadi▫aa ṫʰukaa pa▫ee▫aa ṫiṫ. Coming into contact with the sinful human body, the food becomes so impure that it is spat upon. ਜਿਤੁ ਮੁਖਿ ਨਾਮੁ ਨ ਊਚਰਹਿ ਬਿਨੁ ਨਾਵੈ ਰਸ ਖਾਹਿ ॥ जितु मुखि नामु न ऊचरहि बिनु नावै रस खाहि ॥ Jiṫ mukʰ naam na oochrahi bin naavæ ras kʰaahi. That mouth which does not chant the Naam, and without the Name eats tasty foods - ਨਾਨਕ ਏਵੈ ਜਾਣੀਐ ਤਿਤੁ ਮੁਖਿ ਥੁਕਾ ਪਾਹਿ ॥੧॥ नानक एवै जाणीऐ तितु मुखि थुका पाहि ॥१॥ Naanak évæ jaaṇee▫æ ṫiṫ mukʰ ṫʰukaa paahi. ||1|| O Nanak! Know this: such a mouth is to be spat upon. ||1|| |